Štúdia: Rakovina hrubého čreva Jačmeň a Chlorella GW

Chemopreventívne vlastnosti Jačmeňa a Chlorelly Green Ways

Úvod

Na konci roka 2020 bol v odbornom časopise The Annals of Agricultural and Environmental Medicine (AAEM) publikovaný odborný článok sumarizujúci spoločné pôsobenie Jačmeňa a Chlorelly Green Ways proti nádorovým bunkám karcinómu hrubého čreva. Týka sa výskumu, ktorý realizuje profesor Wojciech Rzeski a doktorka Marta Lemieszek v Ústave lekárskej biológie pri Inštitúte medicíny vidieka v meste Lublin v Poľsku. Ich štúdia má názov Zlepšenie chemopreventívnych vlastností extraktov z Jačmeňa GW a Chlorelly GW proti bunkám rakoviny hrubého čreva pri spoločnom použití. Prinášame vám jej stručné zhrnutie.

Chemopreventívne vlastnosti Jačmeňa a Chlorelly Green Ways
Chemopreventívne vlastnosti Jačmeňa a Chlorelly Green Ways

Abstrakt štúdie

Mladý zelený jačmeň a chlorella sú uvedené ako všeliek na množstvo porúch vrátane cukrovky, kardiovaskulárnych ochorení, infekcií a hypercholesterolémie. Objavili sa prvé správy predstavujúce protirakovinové vlastnosti týchto produktov. Táto štúdia je pokusom rozšíriť tieto znalosti s osobitným dôrazom na možnosť využitia mladého zeleného jačmeňa, chlorelly a ich kombinácie pri chemoprevencii rakoviny hrubého čreva.

Materiály a metódy

Skúmali sa extrakty mladého zeleného jačmeňa (YB) a chlorelly (CH) a tiež ich kombinácie MIX (YB + CH; 1:1). Vplyv extraktov na životaschopnosť a proliferáciu buniek ľudského epitelu hrubého čreva CCD841 CoN bol analyzovaný pomocou testov LDH a MTT. Protinádorové vlastnosti extraktov sa skúmali na bunkovej línii ľudského hrubého čreva adenokarcinómu HT-29 pomocou testov MTT a BrdU. Zmeny morfológie buniek v reakcii na extrakty sa skúmali po farbení May-Grünwald-Giemsa.

Výsledok štúdie

Extrakty použité spoločne alebo oddelene nemali vplyv na životaschopnosť a proliferáciu buniek CCD841 CoN (teda nemali negatívny vplyv na kontrolnú vzorku zdravých buniek ľudského čreva). Súčasne YB, CH a MIX inhibovali proliferáciu buniek HT-29 spôsobom závislým od dávky (teda znižovali množenie nádorových buniek). Ďalej zmeny v morfológii buniek HT-29 ošetrených YB, CH a MIX naznačujú indukciu nekrózy (teda začatie riadeného zániku nádorových buniek). Uskutočnené štúdie tiež odhalili, že MIX vyvolal silnejší antiproliferatívny účinok než ich jednotlivé zložky; objavené vylepšenie protinádorových vlastností však bolo slabšie než súčet účinkov YB a CH vytvárajúcich MIX.

Závery štúdie

Štúdia preukazuje výborné chemopreventívne vlastnosti extraktov mladého zeleného jačmeňa a chlorelly a ich kombinácie v in vitro modeli rakoviny hrubého čreva. Protirakovinové vlastnosti skúmaných extraktov boli po kombinácii významne zvýšené, a to bez toho, aby sa zvýšila ich toxicita voči normálnym bunkám.

 

ODKAZ NA ODBORNÚ ŠTÚDIU V ANGLIČTINE

 

Citácia štúdie

Lemieszek MK, Rzeski W. Enhancement of chemopreventive properties of young green barley and chlorella extracts used together against colon cancer cells. Ann Agric Environ Med. 2020;27(4):591–598. doi:10.26444/aaem/130555.

O autoroch štúdie

Prof. dr hab. n. biol. Wojciech Rzeski

Absolvent Univerzity Márie Curie-Skłodowskej v Lubline, teraz pracuje v Ústave virológie a imunológie UMCS a v Ústave lekárskej biológie IMV v Lubline. Jeho primárny vedecký záujem sa sústreďuje predovšetkým na určenie biologickej aktivity (t. j. protinádorového, imunomodulačného, neuroprotektívneho pôsobenia) syntetických látok a látok prírodného pôvodu v modelovom výskume in vitro. Výsledok jeho vedeckej činnosti tvorí vyše 100 experimentálnych prác, niekoľko patentov a mnoho konferenčných príspevkov z oblasti lekárskej biológie.

Dr. n. o zdr. Marta Lemieszek

Absolventka Univerzity Márie Curie-Skłodowskej v Lubline. V súčasnosti pracuje v Ústave lekárskej biológie Inštitútu medicíny vidieka v Lubline. Hlavnou oblasťou jej vedeckej činnosti je hodnotenie chemopreventívnych, neuroprotektívnych a imunomodulačných vlastností látok prírodného pôvodu a identifikácia molekulárnych mechanizmov ich pôsobenia v bunkách. Okrem toho sa zaoberá realizáciou výskumných modelov in vitro a in vivo. Je autorkou 45 publikácií uverejnených v Master Journal List a 30 príspevkov z medzinárodných konferencií.

Referencie:

1.
Bray F, Ferlay J, Soerjomataram I, Siegel RL, Torre LA, Jemal A. Global cancer statistics 2018: GLOBOCAN estimates of incidence and mortality worldwide for 36 cancers in 185 countries. CA Cancer J Clin. 2018; 68(6): 394–424.
2.
Stewart BW, Wild CP. World Cancer Report 2014. International Agency for Research on Cancer, 2014.
3.
Jemal A, Siegel R, Ward E, Murray T, Xu J, Thun MJ. Cancer statistics 2007. Cancer J Clin. 2007; 57: 43–66.
4.
Sporn MB, Suh N. Chemoprevention of cancer. Carcin. 2000; 21: 525–530.
5.
Lillycrop KA, Burdge GC. Epigenetic mechanisms linking early nutrition to long term health. Best Pract Res Clin Endocrinol Metab. 2012; 26: 667–676.
6.
Donaldson MS. Nutrition and cancer: a review of the evidence for an anti-cancer diet. Nutr J. 2004; 3: 19.
7.
Panahi Y, Darvishi B, Jowzi N, Beiraghdar F, Sahebkar A. Chlorella vulgaris: a multifunctional dietary supplement with diverse medicinal properties. Curr Pharm Des. 2016; 22(2): 164–173.
8.
Kawka K, Lemieszek MK. Prozdrowotne właściwości młodego jęczmienia. Med Og Nauk Zdr. 2017; 23(1): 7–12.
9.
Kawka K, Lemieszek MK, Rzeski W. Chemopreventive properties of young green barley extracts in in vitro model of colon cancer. Ann Agric Environ Med. 2019; 26(1): 174–181.
10.
Czerwonka A, Kawka K, Cykier K, Lemieszek MK, Rzeski W. Evaluation of anticancer activity of water and juice extracts of young Hordeum vulgare in human cancer cell lines HT-29 and A549. Ann Agric Environ Med. 2017; 24(2): 345–349.
11.
Kubatka P, Kello M, Kajo K, Kruzliak P, Výbohová D, Šmejkal K, et al. Young barley indicates antitumor effects in experimental breast cancer in vivo and in vitro. Nutr Cancer. 2016; 68(4): 611–621.
12.
Robles-Escajeda E, Lerma D, Nyakeriga AM, Ross JA, Kirken RA, Aguilera RJ, et al. Searching in mother nature for anti-cancer activity: antiproliferate and pro-apoptic effect elicited by green barley on leukemia/lymphoma cells. PLOS 2013; 8(9): 1–18.
13.
Jeong HJ, Lam Y, Lumen BO. Barley lunasin supresses ras-induced colony formation and inhibits core histone acetylation in mammalian cells. J Agric Food Chem. 2002; 50(21): 5903–5908.
14.
Kanauchi O, Mitsuyama K, Andoh A, Iwanaga T. Modulation of intestinal environment by prebiotic germinated barley foodstuff prevents chemo-induced colonic carcinogenesis in rats. Oncol Rep. 2008; 20(4): 793–801.
15.
Karakaş CY, Tekarslan Şahin H, İnan B, Özçimen D, Erginer YÖ. In vitro cytotoxic activity of microalgal extracts loaded nano-micro particles produced via electrospraying and microemulsion methods. Biotechnol Prog. 2019; 35(6): e2876.
16.
Zhang J, Liu L, Ren Y, Chen F. Characterization of exopolysaccharides produced by microalgae with antitumor activity on human colon cancer cells. Int J Biol Macromol. 2019; 128: 761–767.
17.
Kubatka P, Kapinová A, Kružliak P, Kello M, Výbohová D, Kajo K, et al. Antineoplastic effects of Chlorella pyrenoidosa in the breast cancer model. Nutrition. 2015; 31(4): 560–569.
18.
Kyadari M, Fatma T, Azad R, Velpandian T. Evaluation of antiangiogenic and antiproliferative potential of the organic extract of green algae Chlorella pyrenoidosa. Indian J Pharmacol. 2013; 45(6): 569–574.
19.
Nunes LM, Robles-Escajeda E, Santiago-Vazquez Y, Ortega NM, Lema C, Muro A, et al. The gender of cell lines matters when screening for novel anti-cancer drugs. AAPS J. 2014;16(4):872–874.
20.
Litchfield JT, Wilcoxon FA. A simplified method of evaluating dose-effect experiments. J Pharmacol Exp Ther. 1949; 96: 99–113.
21.
Hulst M, van der Weide R, Hoekman A, van Krimpen M. Transcriptional response of cultured porcine intestinal epithelial cells to micro algae extracts in the presence and absence of enterotoxigenic Escherichia coli. Genes Nutr. 2019; 14: 8.
22.
Madhujith T, Shahidi F. Antioxidative and antiproliferative properties of selected barley (Hordeum vulgarae L.) cultivars and their potential for inhibition of low-density lipoprotein (LDL) cholesterol oxidation. J Agric Food Chem. 2007; 55(13): 5018–5024.
23.
Cha KH, Song Yi Koo, Dong-Un Lee. Antiproliferative effects of carotenoids extracted from Chlorella ellipsoidea and Chlorella vulgarison human colon cancer cells. J Agric Food Chem. 2008;56(22): 10521–10526.
24.
Temple NJ, Gladwin KK. Fruits, vegetables, and the prevention of cancer: research challenges. Nutrition. 2003; 19: 467–470.
25.
Sun J, Chu YF, Wu X, Liu RH. Antioxidant and antiproliferative activities of fruits. J Agric Food Chem. 2002; 50: 7449–7454.
26.
Chu YF, Sun J, Wu X, Liu RH. Antioxidant and antiproliferative activities of vegetables. J Agric Food Chem. 2002; 50: 6910–6916.
27.
Yao F, Zhang JY, Xiao X, Dong Y, Zhou XH. Antitumor activities and apoptosis-regulated mechanisms of fermented barley extract in the transplantation tumor model of human HT-29 cells in nude mice. Biomed Environ Sci. 2017; 30(1): 10–21.
28.
Guo W, Zhu S, Feng G, Wu L, Feng Y, Guo T, et al. Microalgae aqueous extracts exert intestinal protective effects in Caco-2 cells and dextran sodium sulphate-induced mouse colitis. Food Funct. 2020;11(1): 1098–1109.